Expedícia Aconcagua - výstup na najvyššiu horu Ameriky s Ľubošom Fellnerom

01.12.2024

18 dní

First Minute

7 980 €

+760 €

odlet: Viedeň

Druhá najvyššia hora z World Seven Summits hneď po Evereste, resp. Prvá dáma na nás čaká na druhom konci sveta. Teraz je ten správny čas! Využite našu chuť opäť sa raz prekonať a posunúť slovenské cestovateľstvo o krok ďalej. Pripojte sa k , spoľahlivému partnerovi na cestách, na veľkej expedícii práve teraz! Prvý termín zájazdu sprevádza MUDr. Ľuboš Fellner.

1. deň:
Prvý deň, stretnutie v hoteli v Mendoze. Zoznámime sa s tímom nášho miestneho partnera, sprievodcov a horských vodcov a preberieme plán na naše spoločné nasledujúce dni. Na tvárach sú úsmevy, vidieť nadšenie, ale vnútorný boj každého z nás sa čoskoro začína. Ešte naberáme sily. Od Aconcaguy nás delí posledných 120 km. Sme v meste Mendoza, ktoré je jadrom vinárstva v krajine. Je to síce malé a nenápadné mestečko, ktoré sa tiahne do rozsiahlych predmestí, no vďaka množstvu parkov, nízkym budovám, vysokým stromom, ktoré zadržiavajú slnečné lúče a vytvárajú príjemný chládok takmer všade, kam sa vyberiete, sa Mendoza stala pre „Mendocinos“ vysnívaným domovom. Mesto má doslova „strechu z lístia“, presne takto sa o Mendoze vyjadril aj spisovateľ Carlos Fuentes.

2. deň:
Po raňajkách sa vydávame na cestu smerom do Chile. Míňame kamióny, ktoré prichádzajú spoza And do Argentíny. Prichádzame na stanovené miesto. Preberieme si potrebné permity, ktoré CK pre Vás už vyžiadalo vopred a presúvame sa fotogenickou trasou smerom do hôr. Ubytujeme sa v horskom hoteli. Prechádzame cez miesta, ktoré sú v zime obľúbeným lyžiarskym strediskom. Naopak v lete tu zas prespávajú členovia výprav na Aconcaguu. Nachádzame sa v nadmorskej výške nášho Gerlachovského štítu. Dýcha sa nám príjemne. Naša cesta kopíruje rieku Rio Mendoza, ktorá je obľúbeným miestom na rafting hlavne na jar, keď sa topí sneh a vytvárajú úctyhodné pereje. Poobede si pretriedime batožinu, ktorú nám prepravia do base kempu. Oddych a spoločná večera. Čakajú nás náročné, ale veľmi krásne dni.

3. deň:
Nasledujúci deň sa s prenajatou dopravou presunieme k vstupnej bráne do parku Aconcagua. Pri lagúne Horcones sa nám naskytne prvý výhľad na zasnežený vrchol hory, ktorú sme sa rozhodli zdolať. Potiaľto chodia turisti, ktorí smerujú z Chile do Argentíny alebo naopak a chcú si to aspoň takto z diaľky užiť. Vyhliadka láka mnoho návštevníkov. Majestátna, zasnežená členka "sedmičky" najvyšších vrcholov kontinentov je výzva, ktorú ste sa rozhodli prekonať. Vyzerá, že je na dosah, ale o malú chvíľu práve nás vyskúša či sme naozaj pri plnej životnej sile. Kontrola permitov a pokračujeme ďalej, smerom do Confluencie pochodom cca 4 hodiny. Dostávame sa do nadmorskej výšky 3390 m. To je podobná nadmorská výška ako ma napr. peruánske mesto Cuzco - východiskový bod na cestách na Machu Picchu. Večer oddych a chutná spoločná večera.

4. deň:
Tento deň sme zvolili aklimatizačný trek v dĺžke 5 km. Z Plaza Francia sa nám naskytne impozantný pohľad na južnú stenu Aconcaguy. Je to jedna z najväčších stien na svete. Toto bude jeden z najkrajších momentov našej expedície. Dych berúce výhľady na gigantickú horu, na ktorú nikdy nezabudneme. Cestou prekonávame výšku 3640 m, čo je výška, v ktorej leží najvyššie hlavné mesto sveta, La Paz, Bolívia. Prekonávame hranicu 4000 m n.m., kde už končí život v prírode. Postupne redne všetok porast a kde tu sa ešte objavujú nízke kríky a yareta (lat. azorella compacta), ktoré sú tak typické pre Andy v Južnej Amerike. Zvieratá sa už takmer nemajú kam skryť, a preto na pastvinách (huecú, ichu pozn. druh trávy) zazrieme posledné divoké kozy či líšky.

5. deň:
Dnes vyrazíme do base kempu našej expedície. Začíname ráno, po raňajkách. Prejdeme naprieč Playa Ancha. Žeby nejaká pláž? Slovo "playa" v španielčine znamená pláž a "ancha" je výraz pre slovo široký. Pláž tu však, samozrejme, nie je. Playa Ancha je opustené suché a veterné údolie. Už nevidíme žiadne rastliny ani živočíchy. Pomaly naberáme výšku a po 8-9 hodinách pochodu cez údolie a nasledovnom stúpaní po Cuesta Brava („Strmý svah“) sa dostávame do Plaza de Mulas. Dnes niektorí z nás už pocítia nadmorskú výšku. Zaslúžený oddych.

6. deň:
Prvý deň v base kempe je vždy oddychový. Dáme si sprchu a poprechádzame sa v okolí. Pretriedime batožinu, skontrolujeme každému zdravotný stav a skontrolujeme si výstroj.

7. deň:
Nasledujúce ráno si ponesieme časť batožiny (cca 8 kg ponesie každý z nás) a zásob jedla do kempu číslo 1, ktorý sa volá Plaza Canada. Vyrazíme z nadmorskej výšky 4300 m do 5050 m a cestou pocitovo prekonáme najvyšší vrch Európy, Mt Blanc (4809 m). Naše ruksaky si ponecháme ľahké a ponesieme toho čo najmenej, aby sme sa postupne adaptovali na vyššiu nadmorskú výšku. Časť batožiny si v cieli zložíme. Vrátime sa sem pozajtra. Návrat do Base kempu, Plaza de Mulas, 4300 m. Zvykáme si na toto prostredie. Pochodovať budeme dokopy cca 6 hodín. 

8. deň:
Zotavenie sa v Base kempe po včerajšom náročnom dni. Chceme, aby celá naša CK skupina bola pripravená na nasledujúci deň.

9. deň:
V Plaza de Mulas posledný krát využijeme rannú teplú sprchu, dobyjeme si posledný krát elektroniku a ideme na to! Vrchol sa blíži. Stúpame. Po raňajkách sa vypravíme smerom do kempu číslo 1. Po 5-6 hodinovom pochode po pohodovom teréne sme opäť v nadmorskej výške 5050 m n.m. Cítime sa už úplne inak, akosi lepšie a pripravenejšie. Prevezmeme si batožinu, ktorú sme si tu predvčerom odložili, rozložíme kemp a preorganizujeme batožinu na nasledujúci deň. Oddych a spoločná večera. Podľa National Geographic Magazine (máj, 2003) a INEI Peru (štatistický úrad) sa v takmer rovnakej nadmorskej výške (5100 m) nachádza najvyššie permanentne osídlené mesto na svete! Ide konkrétne o peruánsku La Rinconada, kde žije približne 10 000 obyvateľov. A čo tam zlákalo toľko ľudí?! Odpoveď asi neprekvapí, keď povieme, že bane na zlato. 

10. deň:
Po raňajkách sa vyberieme do kempu číslo 2, ktorý sa vola Nido de Cóndores a nachádza sa v nadmorskej výške 5550 m n.m. Toto je deň, kedy si uvedomíme aké krásne je vyskohorské prostredie. Vo výške 5300 m bola na Aconcague nájdená inkská múmia 7 ročného chlapca. Jeho telo bolo zabalené v látke a okolo neho bolo nájdených 6 malých sošiek. U Inkov bolo obvyklé obetovať deti. Vyššie sa dostali zrejme už len európski horolezci. Naskytnú sa nám výhľady na majestátne Andy. Kontrolujeme našu adaptáciu a aklimatizáciu na nadmorskú výšku. Cestou prekonávame výšku 5137 m, a to je presne výška tureckej hory Ararat, kde mala údajne kotviť Noemová archa.

11. deň:
Tento deň je vyhradený na relax a adaptáciu. Nechceme nič, len spať, jesť a odpočívať. Naše telo využíva benefit voľného dňa vo svoj prospech. Pozajtra je deň D. Napätie stúpa. Tešíte sa?

12. deň:
Po raňajkách začíname stúpanie do kempu číslo 3. Plaza Colera je v nadmorskej výške 5970 m n.m. Cestou sme v mysli práve prekonali Elbrus (5642 m) a následne Kilimanjáro (5895m). Už asi stí krát fotografujeme najvyšší vrch Ameriky, pretože aj odtiaľto je naň nádherný výhľad. Jeden druhého povzbudzujeme, motivujeme a spoločne ako jeden tím sa tešíme z nádhernej cesty. Pripomíname si ako je dôležité mať pevnú vôľu a nevzdávať sa svojich stanovených cieľov. Rozložíme kemp, navečeriame sa a ideme spať. Na druhý deň skoro ráno stávame a všetci chceme byť pri sile. Ešte v roku 1883 Nemec Paul Güssfeldt musel doslova zlákať miestnych mužov s vymyslenou poverou o zlate na vrchole, aby mu robili sprievodcov pri prvom zaznamenanom výstupe. No karma sa mu vrátila a 500 metrov pred vrcholom to museli kvôli silnému vetru otočiť. Mali však v tom čase aj slabú výstroj. My sme s karmou na tom výborne a hlavne s výbavou sme už niekde úplne inde. Je to viac ako 100 rokov, čo sa švajčiarskemu horolezcovi Mathiasovi Zurbriggenovi podarilo dňa 14.1.1897 zdolať túto horu. Bol súčasťou zorganizovanej výpravy Edward FitzGeralda, ktorému však bolo pri prekonaní výšky 6000 metrov, stále zle. Mathias v ten deň stal na vrchole sám. A iné rekordy? Aj tie sú zaznamenané: zatiaľ najstarší človek, ktorý zdolal vrchol bol Scott Lewis vo veku 87 rokov (rok 2007). Najmladší človek, chlapec z Kalifornie menom Tyler Armstrong, zdolal horu v roku 2013 vo veku 9 rokov, spolu so svojím otcom.

13. deň:
Náš deň začína o 5:00 ráno. Toto je ten dlho očakávaný moment. Sme na cestách takmer 2 týždne, dokonalo sme sa pripravili a sme nastavení to dnes dokázať. Náš tréning, dôkladne naplánovaný itinerár, naša strava...Spravili sme všetko preto, aby sme dnes mali úspech. Stúpame do nadmorskej výšky 6380 m n.m. Cestou v mysli prekonávame Denali na Aljaške (6190 m) a následne ekvádorské Chimborazo (6263). Začína svitať a cestu nám odhaľujú krôčik po krôčiku prvé ranné lúče. Na Slovensku je už deň v plnom prúde, ľudia utekajú do práce, venujú sa faktúram, starostiam, problémom, deťom... a my? Vnímame iba svoj dych, v hlave prehodnocujeme životné hodnoty, hľadíme do diaľky ako sa slnko dvíha vyššie a vyššie, sme v absolútnom tichu. Nad hlavami nám už nelietajú kondory, cestu nám už nikto nestráži. Nikto sa nemá kam schovať. Sme v rukách tých najskúsenejších sprievodcov a čerpáme z ich vedomostí a schopností, ako aj z našej vlastnej skúsenosti pri lezení na iné hory sveta. Slovo Aconcagua má mnoho pravdepodobných významov, no často sa objavuje preklad „Biela stráž“ a tá sa nám pod nohy pokúsi dať svoje posledné prekážky. Dostávame sa na miesto, ktoré sa volá Portezuelo del Viento a ako nám už samotný názov napovedá, skúšku nám dáva prírodný živel - vietor, ktorý tu môže nabrať na sile aj keď sa nám deň zdal spočiatku pokojný. Krok za krokom sa dostaneme na okraj vrchu Aconcaguy. Pod nohami sa nám objaví v plnej kráse južná stena, ktorú sme pred pár dňami obdivovali zdola. Zrazu sme sa prestali cítiť ako pánmi sveta. Tento pocit sa nám o malú chvíľu však vráti, keď sa postavíme na samotný vrchol a naskytne sa nám 360° výhľad na všetky svetové strany. Uvedomíme si aký je život na zemi tvrdý, ale zároveň aj štedrý a nádherný. Objatia, slzy v očiach a gratulácie. Komu sa ešte dobre netočí hlava, tak iste zvládne argentínske tango na streche Ameriky. Vidíme do dialok na všetky svetové strany a sme šťastní, že ďalší životný cieľ sme si práve splnili. Teraz nás čaká zostup a návrat do našich domovov. Postupne klesáme do kempu 3 a nesieme si ohromný zážitok so sebou.

14. deň:
Deň v rezerve, ak by sa pokazilo počasie a my by sme museli vyskúšať výstup na druhý alebo tretí krát.

15. deň:
Deň v rezerve, ak by sa pokazilo počasie.

16. deň:
Návrat z kempu 3 do nášho Base kempu. Oslavná večera po návrate.

17. deň:
Po raňajkách zostupujeme z Plaza de Mulas do Penitentes. Čaká nás prenajatý transfer a smerujeme do Mendozy. Dnes si každý dopraje dlhú sprchu a noc v teplej posteli. Splnili sme si veľký sen a dnes môžeme začať snívať o ďalšom.

18. deň:
Raňajky v hoteli. Check out a rozlúčka s Argentínou. Doplatíte si Business triedu na lete smerom domov? Klienti, ktorí raz vyskúšali, už by nikdy nemenili. Pohárik argentínskeho vína alebo horúceho maté v lounge. Prezeranie fotografii. Ktorá je najlepšia? A akú výzvu si dáte nabudúce? Nechajte poradiť od našej kancelárie CK – lovci zážitkov. Odlet domov. Adiós!